LA KOLOR DEL KAVAYO
Kontan ke un día el rey i el vezir se metieron a bas. El rey disho al vizir: “Tú no vas a topar un ombre ke aga nada sin akonsejarse kon la mujer”.
Le disho el vezir: “No! Yo va bushkar!”
“Mira”, le disho el rey, “yo te va dar sinkuenta kavayos: ventisinko blankos i ventisinko pretos. Vas a propozar un echo a munchos ombres. Al ke te disho: -Vo ir a demandar a mi mujer, le vas a dar un kavayo preto. Al ke te disho: -Yo so ombre! Yo no demando nada a mi mujer! Le vas a dar un kavayo blanko”.
“Bueno!” El vezir salió i empesó a kaminar de kazal en kazal.
Se fue ande uno, le disho: “Oye, yo kero azer un echo kon ti. En vez de ser marangoz, ven avriremos una botika de djoyería endjuntos. No es mas ermozo?”
“A, si”, le disho éste, “kon mucho gusto. Pero dame un día. Va ir akonsejarme kon mi mujer”.
El vezir le dio un kavayo preto. Se fue a otro… lo mizmo. Se fue a otro… lo mizmo. I kaji ya no le kedavan kavayos pretos, i los blankos ayí stan todos. Por fin ya topó uno ke vendía karvón, entero preto i suzio, i le disho: “Ven kon mi. Vamos avrir un buen echo. Al lugar de vender karvón, ven, te avriré una botika de djoyería, echo ermozo i limpio”.
“Sí, sí, komo no? Kon muncho gusto!” le disho el ombre, “Kuando kieras… manyana… al otro día”.
“Bueno”, le disho el vezir, “oye, no le vas a demandar a tu mujer?”
“Yo, a mi mujer?! Ke mi mujer?” disho él, “Yo so el ombre! Yo so el ke deside!”
“Aha!” Por fin el vezir estava kontente. Ya topó uno ke es un ombre verdadero i no se akonseja kon la mujer.
El vezir le dio un kavayo blanko kon mucha alegría, i le disho: “Akí te regalo este kavayo, i amanyana avlamos”.
I el ombre kon muncha alegría tomó el kavayo blanko, se fue a su kaza.
La mujer lo vido vinir i le disho: “Ke ermozo kavayo! Ken te lo dio?”
I él le kontó todo lo ke pasó.
Le disho la mujer: “Komo de maredo sos? Si ya vites ke tinía kavayos pretos, tú, komo sos kimurdjí, este kavayo blanko lo vas a ensuziar. Dile ke te lo troke este kavayo blanko. Tomas un kavayo preto. Es mijor!”
“Sí, así biva tu padre”, le disho él, “ya tienes mucha razón!”
Tomó el kavayo blanko i korrió detrás del vezir.
“Oye”, le disho, “ven akí! Mi mujer me disho ke me trokes el kavayo blanko kon uno preto!”
“Ayde”, disho el vezir, “i este ya es komo todos”.
Así ke siempre oyimos lo ke nos dizen las mujeres.
Kontado por AVRAAM PALTI -1996
El Rey no kreia ke